Zoznam mojich blogov
-
Volebným programom proti nenávistipred 2 rokmi
-
Prečo voliť SASKUpred 2 rokmi
-
Namiesto lanovky nová električkapred 9 rokmi
-
-
-
-
utorok 24. novembra 2009
Osobný rozvoj, čo naozaj funguje v praxi...
http://www.ivotoman.sk/temy-seminarov/osobny-rozvoj/
pondelok 23. novembra 2009
Môj výsledok vo voľbách do VÚC 14.10.2009
výsledky: http://portal.statistics.sk/vuc2009/sr/tab9.jsp?lang=sk
nedeľa 22. novembra 2009
Čo je problém kapitalizmu
Kapitalizmus – pojem s nejasným významom
Priznám sa, že promiskuita, s akou sa slovíčko „kapitalizmus“ používa v médiách a verejnej debate vo mne občas vyvoláva rozpaky. Nielen preto, že politické heslo z neho urobili nasledovníci Marxa a Engelsa. Je to kvôli tomu, že tento pojem v skutočnosti viac zahmlieva, než objasňuje a každý si pod ním predstavuje niečo iné. Ak sa bavíme o hospodárskom systéme, skúsme používať presné označenia ako napr.:
1.) centrálne plánovaná ekonomika,
2.) zmiešaná (alebo sociálno-trhová) ekonomika,
3.) trhová ekonomika bez prívlastkov.
Pojem „kapitalizmus“ môže znamenať to tretie, ale väčšinou sa používa na označenie v súčasnosti prevládajúceho hospodárskeho systému. Tým však nie je trhová ekonomika bez prívlastkov, ale zmiešaná ekonomika s množstvom štátnych zásahov do fungovania trhového mechanizmu. Či sa to niekomu páči alebo nie, sociálno-trhové hospodárstvo máme na Slovensku, v západnej Európe a majú ho aj v Spojených štátoch amerických. USA vykazujú dokonca o niečo vyššiu mieru prerozdeľovania ako SR, množstvo regulácii tu funguje na štátnej i federálnej úrovni, vláda zabezpečuje rôzne verejné služby a majú aj vlastné sociálne programy, hoci nie v takom množstve ako napr. Škandinávia.
Že v dobe hospodárskej krízy ľudia nadávajú na aktuálny ekonomický systém je v istom zmysle pochopiteľné. Lenže ten je zmesou trhového mechanizmu, štátneho korporativizmu a najrôznejších vládnych regulácií a zásahov. Občas je ťažké odlíšiť, čo je vlastne dôsledkom čoho. Ľudia tak mylne pripisujú negatívne dôsledky štátnych intervencií trhovému mechanizmu. Dobrým príkladom je aj súčasná kríza, za ktorou stáli centrálni bankári a snaha Clintonovej administratívy v 90. rokoch donútiť súkromné banky, aby dávali hypotéky osobám, ktoré ich nebudú schopné splatiť a banky samotné by im dobrovoľne nikdy nepožičali.
Je paradoxné, že ľudia dnes napr. volajú po väčšej regulácií finančného a bankového sektora, aj keď v tomto existuje akási obdoba centrálneho plánovania a je úzko spätý s vládou. Ďalším sa zase nepáčia miliardy, ktorými štáty ratujú súkromné firmy. Lenže v trhovej ekonomike by firmy za zlé podnikateľské rozhodnutia platili bankrotom a nikto by ich nezachraňoval.
Zmätky spôsobené neoklasickou ekonómiou
Na tomto mieste by však mnohí mohli namietnuť, že čo je teda ten „kapitalizmus“, ak nie súčasný prevládajúci hospodársky systém? Práve tu nastáva najviac omylov a nedorozumení. Niektorí si možno z vysokoškolského semináru základov ekonómie hmlisto spomínajú na neoklasický model dokonalej konkurencie. Ide o teoretickú predstavu, podľa ktorej je trh najefektívnejší, keď spĺňa isté predpoklady (napr. dokonalú informovanosť, alebo nulové transakčné náklady), ktoré v skutočnosti nie sú splnené na žiadnom trhu. Nijaký profesor ekonómie nezabudne svojim študentom zopakovať, že model dokonalej konkurencie je len model a nikde na svete neexistuje. V dôsledku toho si väčšina odchovancov ekonómie myslí, že slobodný trh ako taký je len ideologický výmysel, s ktorým sa nedá rátať v reálnom svete.
Lenže tých škôl ekonomického myslenia je viac a niektoré spochybňujú model dokonalej konkurencie ako nerealistický. Namietajú, že keby boli splnené jeho teoretické predpoklady, trh by nefungoval najefektívnejšie, ale presne naopak – akákoľvek ekonomická aktivita by ustala. Ide totiž o statický koncept ekonomiky, nerátajúci s dynamikou, ktorú na trh vnáša podnikateľ, konajúci v čase. Ľudia v súčasnosti sa rozhodujú na základe svojich očakávaní do budúcnosti. Na toto sa často zabúda. Navyše, trh v praxi funguje práve vďaka tomu, že neoklasické predpoklady dokonalej konkurencie nie sú splnené.
Lenže ak je to naozaj tak, potom kedy môžeme hovoriť o slobodnom trhu a v nadväznosti naň o trhovej ekonomike bez prívlastkov? Trh nie je žiadna abstraktná neosobná sila. Tvoríme ho my všetci a jeho predpoklady sú ukryté hlboko v štruktúre ľudského konania. Každý z nás niečo kupuje a každý niečo predáva (aj keby to mala byť len naša pracovná sila). Trh proste je, ako náhle sú splnené tieto jeho predpoklady:
1.) súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov,
2.) zmluvná sloboda (vrátane možnosti voľného stanovenia cien),
3.) absencia donútenia pri obchodnej výmene,
4.) voľný vstup do odvetvia (čo je samo o sebe predpokladom konkurencie).
Trh nemá alternatívu
Keď dobre mienenými zásahmi začne vláda manipulovať s hospodárskym systémom, ktorý vznikne dodržiavaním vyššie uvedených predpokladov, trh to nevylepší, ale rozvráti. Takýto hybrid začne produkovať v dôsledku vládnych intervencií chyby, ktoré etatisti využívajú ako zámienku na zavedenie ďalších regulácií. Správnym riešením by však mal byť návrat k trhu, nie jeho postupné likvidovanie. Niektorí liberálni ekonómovia tvrdia, že sociálno-trhové ekonomiky Západu sú podobne odsúdené na kolaps ako kedysi centrálne plánované socialistické ekonomiky Východu. Trh sa nedá oklamať a aj keď ho štát potláča, vráti sa ako bumerang vo forme čierneho trhu.
Podľa výskumu BBC si 23% ľudí (a až 43% Francúzov) myslí, že „kapitalizmus“ úplne zlyhal a treba vymyslieť hospodárske zriadenie, ktoré bude nové a lepšie. Podobné plány však narážajú na obmedzenia v podobe ľudskej prirodzenosti. Inými slovami, úvahy o kadejakých alternatívnych „tretích cestách“ vždy vyústia do vytvorenia intelektuálnych konceptov, ktoré dobre vyzerajú akurát na papieri. Keď sa však začnú zavádzať do praxe, ich pôvodcovi náhle zistia, že bez donútenia, gulagov, tajnej polície a ostnatých drôtov to nejde. Nový systém sa potom spravidla ukáže ako slepá ulička a všetci sa napokon vrátia k osvedčenému... trhu. Pravidlá trhového mechanizmu sú totiž vpísané hlboko v našej nedokonalej ľudskej prirodzenosti. Preto sa ich nikdy celkom nezbavíme.
Zdroj: Lukáš Krivošík
sobota 21. novembra 2009
Päť Tibeťanov
Päť Tibeťanov je 5 energetických jogových cvičení, ktoré stimulujú základné energetické centrá v tele. Nárast vnútornej energie spôsobuje uzdravenie z chorôb, nárast celkovej vitality organizmu, omladnutie, zastavenie starnutia.
V tele sú energetické centrá (čakry) ktoré sa podobajú na rotujúci vír energie. Ak je v týchto centrách dosť energie a centrá navzájom harmonicky spolupracujú, človek je zdravý. Ak je v niektorom energetickom centre málo energie (energetický vír rotuje pomaly), časť tela ochorie (staroba). Ak je v niektorom centre energie priveľa (energetický vír rotuje príliš rýchlo), telo sa dostane do nevyváženého stavu a tiež ochorie (nervozita, úzkosť).
Každá čakra má priamy vplyv na niektorú žľazu s vnútorným vylučovaním a hormóny riadia proces starnutia.
Za 5 až 9 týždňov sa dá vypracovať až na konečný počet 21 opakovaní z každého cviku. Ak budeš každý deň cvičiť týchto 21 opakovaní, tvoje telo bude mať trvalo energiu 25 ročného človeka. Sú registrované prípady ľudí, ktorým sa vo vysokom veku zlepšil zrak, tak že odložili okuliare, stmavli im prešedivelé vlasy, stratili sa im starecké škvrny na koži, vyliečili sa z ekzémov a mnohých ďalších chorôb.
Už po prvom týždni cvičenia pocítiš prílev vnútornej životnej energie, nebudeš cez deň unavený, nebudeš potrebovať kávu a budeš výkonný až do neskorej noci.
Cvičenia vyvinuli pravdepodobne budhistickí mnísi z tibetského kláštora Šangri-La a korene majú v joge.
Video:
http://www.youtube.com/watch?v=cZLHIY06mqo
Pravidlá pri cvičeniach :
Dobre sa rozcvič, so zameraním na chrbticu! Cvičenia sú namáhavé na chrbticu a chrbtové svaly.
Dýchaj plynulo, pomaly a čo najhlbšie.
Prvý týždeň cvič len 3 opakovania z každého cviku, druhý týždeň 5 opakovaní, potom 7, 9, 11, ..., 21. 21 opakovaní stačí.
Cvič každý deň, ak chceš pocítiť účinok cvičení naplno. Raz do týždňa môžeš cvičenie vynechať, ale viac nie.
Medzi jednotlivými sériami cvikov môžeš robiť krátke prestávky na pár hlbokých nádychov.
Pri NÁDYCHU si predstav, že ťa napĺňa pocit blaženej spokojnosti.
Pri VÝDYCHU si predstav, že sa stráca všetko napätie zo svalov, cítiš sa uvoľnený.
Na cvičenie používaj podložku (molitan, deka, koberec).
Zapoj do regenerácie svojho tela aj mozog. Predstavuj si že si mladý, silný a krásny a mozog ti to splní.
Rozcvička
Cvičenia sú namáhavé na chrbticu - najmä na kríže a krčnú časť, a na zápästné kĺby. Pred cvičením je potrebné aby sa všetky kĺby, šľachy a svaly zahriali.
Krúž zápästiami oboch rúk na všetky strany.
Mávaj rukami ako keby si plával aby sa zahrial ramenný kĺb.
Otáčaj hlavu doprava - doľava, hore - dolu. Skloň hlavu k ľavému a potom k pravému plecu.
Vystri ruky nad hlavu a ukláňaj sa doprava - doľava.
Vystri ruky nad hlavu a ukláňaj sa dopredu a dozadu. Skús sa dotknúť čelom kolien.
Urob pár drepov s výponom na špičkách.
1. Tibeťan
Východisková poloha :
Postav sa a rozpaž ruky rovnobežne s podlahou.
Otáčaj sa v smere hodinových ručičiek. 1 cvik = 1 otáčka.
Ak chceš zmenšiť pocit závratu, nájdi si bod pred sebou. Pri otáčaní sa snaž udržať na ňom pohľad čo najdlhšie (keď sa bod pri otočení stratí z dohľadu, rýchlo otoč hlavu aby si znovu mohol sledovať daný bod).
UVOĽNENIE (po ukončení série) :
Ostaň stáť s rozkročenými nohami, vystri ruky pred seba, spoj dlane v úrovni hrudnej kosti a pozeraj na palce. Pomôže ti to získať rovnováhu.
2. Tibeťan
Východisková poloha :
Ľahni si na podložku, na chrbát. Vystri ruky pozdĺž tela, dlane smerom k zemi, prsty vedľa seba.
Pri NÁDYCHU zdvihni hlavu a tlač bradu na hrudník. Súčasne zdvihni nohy do zvislej polohy. Chrbát ostáva celý na podložke (najmä dolná časť).
Ak sa dá natiahni nohy smerom k hlave. Kolená by mali byť vystreté.
Ak trpíš nadmerným prehnutím bedrovej chrbtice (hyperlordóza), zohni kolená, a až z tejto polohy dvíhaj nohy. Pri spúšťaní nôh tiež najprv zohni kolená a potom spusti nohy na zem a na zemi vystri nohy.
Pri VÝDYCHU pomaly polož hlavu na zem a súčasne spúšťaj nohy na zem.
3. Tibeťan
Východisková poloha :
Kľakni si so vzpriameným telom. Opieraj sa o prsty na nohách. Rukami sa chyť za stehná (alebo si ruky opri o hrebeň bedrovej kosti vzadu).
Skloň hlavu dopredu, bradu pritlač na hrudník.
Pri NÁDYCHU opatrne zakloň hlavu aj chrbticu dozadu (ohýbaj len hrudné stavce nie bedrá). Opieraj sa o rukami o stehná.
Zakloň sa len tak ďaleko ako ťa chrbtica pustí, nerob to násilne, lebo si ublížiš. Pri zakláňaní udržuj napäté svaly v oblasti chrbtice, najmä na krku, aby nedošlo k poškodeniu chrbtice.
Pri VÝDYCHU sa vráť do východiskovej polohy (vzpriamená poloha).
4. Tibeťan
Východisková poloha :
Sadni si s nohami vystretými dopredu, chodidlá asi 30 cm od seba, telo vzpriamené (vzpriamená napnutá chrbtica), ruky polož dlaňami na zem vedľa zadku.
Skloň hlavu dopredu, bradu pritlač na hrudník.
Pri NÁDYCHU pomaly zakloň hlavu a zároveň dvíhaj telo na vystretých ramenách.
Trup a stehná budú rovnobežné so zemou, ruky a lýtka sú kolmo na zem (vyzeráš ako stôl).
Na chvíľu napni všetky svaly v tele, ale nezadržiavaj dych.
Pri VÝDYCHU sa vráť do východiskovej polohy. Narovnaj chrbticu.
5. Tibeťan
Východisková poloha :
Ľahni si na zem tvárou smerom k zemi, opri sa o vystreté ruky, prsty na nohách sú zohnuté. Ruky aj nohy sú od seba vzdialené asi 60 cm (na šírku ramien), ruky aj nohy sú vystreté. Chrbtica je prehnutá nadol. Napni sedacie svaly aby sa chránila bedrová časť chrbtice. Cvik vykonávaj naboso na protišmykovej podložke (na kachličkách, parketách, nie na koberci), aby sa energia nespotrebovala na udržiavanie rovnováhy.
Opatrne zakloň hlavu čo najviac dozadu.
Pri NÁDYCHU zdvihni telo v bokoch aby vytvorilo obrátené písmeno "V". Súčasne skloň hlavu dopredu, bradu pritlač na hrudník.
Pri VÝDYCHU nechaj klesnúť telo do východiskovej polohy.
Klesaj čo najhlbšie, takmer až po zem (len ak si pokročilý cvičenec).
6. Tibeťan
6 Tibeťan sa nemusí cvičiť pravidelne preto nepatrí do normálnej zostavy. Tento cvik presúva sexuálnu energiu z dolných čakier spojených s pohlavnými orgánmi do horných čakier, ktoré túto energiu rozdelia do celého tela.
Tento cvik nie je vhodné cvičiť pokiaľ sa chystáš byť sexuálne aktívny. Naopak pokiaľ pociťuješ prebytok sexuálnej energie, tento cvik ťa zbaví napätia a pomôže ti získať rovnováhu.
Počet opakovaní je individuálny, obvykle stačia 3 opakovania.
Východisková poloha :
Postav sa vzpriamene.
Zhlboka vydýchni a vypusti z pľúc všetok vzduch, pritom sa opri rukami o kolená. Vydýchni aj zvyšok vzduchu z pľúc.
Zo zadržaným dychom, s prázdnymi pľúcami sa narovnaj späť do vzpriamenej polohy.
Daj si ruky vbok a tlač ich dolu, tým sa ti vysunú plecia hore. Brucho čo najviac vtiahni a vypni hrudník.
Zotrvaj v tejto polohe tak dlho ako len môžeš.
Keď si nútený sa nadýchnuť, nadýchni sa nosom, vydýchni ústami. Pri výdychu uvoľni ruky a nechaj ich voľne visieť vedľa tela. Viac krát sa zhlboka nadýchni a vydýchni.
UVOĽNENIE
Po ukončení všetkých cvikov si ľahni a uvoľni si všetky svaly, aby ti v nich neostalo napätie.
Prajem dobré cvičenie
štvrtok 19. novembra 2009
Najlepší je záver...
Náš prezident po vzore súčasného premiéra spochybnil aj privatizáciu 49% akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Lenže netreba zabúdať, že z čias, kedy bol Gašparovič dvojkou HZDS zostali SPP tak nanajvýš nášľapné míny v podobe miliardových Duckého zmeniek. Ako sa zdôrazňuje aj na tomto mieste, pred privatizáciou, v rokoch 1999 až 2002 odviedol SPP do štátneho rozpočtu 23 miliárd korún, od roku 2002 až do roku 2006 však príjmy štátu na daniach a dividendách (štát vlastní ešte stále 51% podniku) dosiahli 65 miliárd. Od predaja menšinového balíka rastú aj zisky štátu.
Avšak asi najväčšia výhoda privatizácie týchto veľkých podnikov je v tom, že pri súkromnom vlastníkovi už politickí nominanti nemôžu parazitovať na ich výnosoch. Zo „spoločného“ sa kradne najľahšie a keď sa „to spoločné“ privatizáciou obmedzí, zmenší sa aj priestor na kradnutie. Nie zdanlivá nevýhodnosť privatizácie, ale práve tento fakt neskutočne štve našich národno-socialistických politikov, ktorí tak kritizujú privatizáciu SPP.
Zhrnutie článku (špeciálne pre voličov vládnej koalície):
Mečiarova privatizácia: účtovná hodnota majetku 109 miliárd, predaný za 31 miliárd korún.
Dzurindova privatizácia: účtovná hodnota majetku 98 miliárd, predaný za 293 miliárd korún.
Tak vďaka komu to slovenský národ prišiel o miliardy?