Najlepší je záver...
Náš prezident po vzore súčasného premiéra spochybnil aj privatizáciu 49% akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Lenže netreba zabúdať, že z čias, kedy bol Gašparovič dvojkou HZDS zostali SPP tak nanajvýš nášľapné míny v podobe miliardových Duckého zmeniek. Ako sa zdôrazňuje aj na tomto mieste, pred privatizáciou, v rokoch 1999 až 2002 odviedol SPP do štátneho rozpočtu 23 miliárd korún, od roku 2002 až do roku 2006 však príjmy štátu na daniach a dividendách (štát vlastní ešte stále 51% podniku) dosiahli 65 miliárd. Od predaja menšinového balíka rastú aj zisky štátu.
Avšak asi najväčšia výhoda privatizácie týchto veľkých podnikov je v tom, že pri súkromnom vlastníkovi už politickí nominanti nemôžu parazitovať na ich výnosoch. Zo „spoločného“ sa kradne najľahšie a keď sa „to spoločné“ privatizáciou obmedzí, zmenší sa aj priestor na kradnutie. Nie zdanlivá nevýhodnosť privatizácie, ale práve tento fakt neskutočne štve našich národno-socialistických politikov, ktorí tak kritizujú privatizáciu SPP.
Zhrnutie článku (špeciálne pre voličov vládnej koalície):
Mečiarova privatizácia: účtovná hodnota majetku 109 miliárd, predaný za 31 miliárd korún.
Dzurindova privatizácia: účtovná hodnota majetku 98 miliárd, predaný za 293 miliárd korún.
Tak vďaka komu to slovenský národ prišiel o miliardy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára