O hospodárskej integrácii

Hospodárska integrácia je neoddeliteľnou súčasťou hospodárskeho rozvoja. Bez hospodárskej spolupráce a postupného zbližovania izolovaných ekonomík by svet nikdy nedospel k takému robustnému hospodárskemu rastu, aký nastal po druhej svetovej vojne. Toľko skloňovaná globalizácia je vlastne produktom postupnej hospodárskej integrácie, ktorá dostala základy založením dvoch organizácií, Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Postupné zbližovanie západoeurópskych krajín viedlo v 1957 k založeniu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré bolo premenované na Európsku úniu v Maastrichte v 1991.
Samozrejme istý stupeň integrácie národných ekonomík existoval aj pred druhou svetovou vojnou, avšak ten bol determinovaný konkurenciou medzi jednotlivými štátmi a v časoch vojny boli zoskupenia a spolupráca skôr na úrovni vojenskej ako ekonomickej. (trojdohoda, trojspolok a pod.) Ak ideme ešte ďalej do minulosti, ako príklad hospodárskej integrácie môžeme uviesť združenie hansovných miest v severnej Európe v 13-14 stor a neskôr budovanie impérii európskych veľmocí Španielska, Spojeného kráľovstva a Francúcska na novoobjavených územiach.
V posledných troch desaťročiach sa snaha o hospdársku integráciu rozšírila z Európy do celého sveta a jej výsledkom sú medzinárodné organizácie regionálneho (ASEAN, NAFTA) alebo celosvetového významu s vymedzenou vecnou pôsobnosťou (WTO/GATT – obchod a clá, MMF – bakovníctvo a financie). Globalizácia je posledné desaťročie pod silnou kritikou, nakoľko priniesla nielen masívny hospodársky rast, aký ľudstvo doteraz nepoznalo, ale sprevádza ju aj veľa negatívnych javov. Ja osobne si však myslím, že pozitíva prevažujú a ďalší vývoj a rozvoj svetovej ekonomiky majú v rukách politici a nadnárodné korporácie, ktoré sú v mnohých prípadoch ekonomicky silnejšie, ako stredne veľká krajina. Je na čase, aby sa svetoví lídri začali viac ako ziskom riadiť obmedzenými zdrojmi a udržateľným rozvojom.