Dom hrôzy

Uplynulý víkend som v rámci festivalu BLAF absolvoval niekoľko výstav a akcií. Musím povedať, že doteraz som nič podobné v Bratislave nezažil a doznieva vo mne príjemný pocit, že v Bratislave sa kultúrny život zaktivizoval a ponuka podujatí je pestrejšia ako v minulosti... ale môže byť aj tak, že kultúrny život bol aktívny, len ja som o ňom nepočul :-)
Najvačší dojem vo mňe zanechala výstava Dom hrôzy vo Fru Fru galery, vystavené expozície a inštalácie oslovovali najsilnešiu emóciu, strach, mnohé z nich šokovali a aj keď sa považujem za racionálneho človeka, s ktorým len tak niečo nezamáva, naháňali strach aj mne...od strachu v určitých momentoch zažívaného v stenách pri lezení v Tatrách to síce malo ďaleko, ale aj tak veľká vďaka organizátorom za zážitok.

Môj názor na boj s korupciou

Boj s korupciou a klientelizmom začína v parlamente a vláde, ale v žiadnom prípade tam nekončí. Je nevyhnutné, aby sa zmeny na centrálnej úrovni, teda vládnej, odzrkadlili aj na úrovni miestnej štátnej správy. Akú motiváciu má vedúci štátny zamestnanec, ktorý bol v regióne menovaný v minulom volebnom období, presadzovať reformy novej vlády? Bez aktívnej spolupráce a lojality regionálnych štruktúr je snaha tejto vlády vytesniť korupciu a klientelizmus z verejného života márna. Ak sa nič nezmení na úradoch v regiónoch, s ktorými prichádzajú občania do styku, zlyhá každý plán/program centrálnej vlády, nech je akokoľvek dobrý.

O hospodárskej integrácii

Hospodárska integrácia je neoddeliteľnou súčasťou hospodárskeho rozvoja. Bez hospodárskej spolupráce a postupného zbližovania izolovaných ekonomík by svet nikdy nedospel k takému robustnému hospodárskemu rastu, aký nastal po druhej svetovej vojne. Toľko skloňovaná globalizácia je vlastne produktom postupnej hospodárskej integrácie, ktorá dostala základy založením dvoch organizácií, Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Postupné zbližovanie západoeurópskych krajín viedlo v 1957 k založeniu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré bolo premenované na Európsku úniu v Maastrichte v 1991.
Samozrejme istý stupeň integrácie národných ekonomík existoval aj pred druhou svetovou vojnou, avšak ten bol determinovaný konkurenciou medzi jednotlivými štátmi a v časoch vojny boli zoskupenia a spolupráca skôr na úrovni vojenskej ako ekonomickej. (trojdohoda, trojspolok a pod.) Ak ideme ešte ďalej do minulosti, ako príklad hospodárskej integrácie môžeme uviesť združenie hansovných miest v severnej Európe v 13-14 stor a neskôr budovanie impérii európskych veľmocí Španielska, Spojeného kráľovstva a Francúcska na novoobjavených územiach.
V posledných troch desaťročiach sa snaha o hospdársku integráciu rozšírila z Európy do celého sveta a jej výsledkom sú medzinárodné organizácie regionálneho (ASEAN, NAFTA) alebo celosvetového významu s vymedzenou vecnou pôsobnosťou (WTO/GATT – obchod a clá, MMF – bakovníctvo a financie). Globalizácia je posledné desaťročie pod silnou kritikou, nakoľko priniesla nielen masívny hospodársky rast, aký ľudstvo doteraz nepoznalo, ale sprevádza ju aj veľa negatívnych javov. Ja osobne si však myslím, že pozitíva prevažujú a ďalší vývoj a rozvoj svetovej ekonomiky majú v rukách politici a nadnárodné korporácie, ktoré sú v mnohých prípadoch ekonomicky silnejšie, ako stredne veľká krajina. Je na čase, aby sa svetoví lídri začali viac ako ziskom riadiť obmedzenými zdrojmi a udržateľným rozvojom.